Komunita, ktorá počúva a spoločne rozhoduje

Konferencia Vidieť neviditeľných – rešpekt, podpora a zázemie namiesto kultúry skartovania, ktorá sa uskutočnila 3. septembra 2026 v Pálffyho paláci v Bratislave, bola jedným z pracovných krokov širšieho projektu Poslovia nádeje – služba Cirkvi odkázaným na pomoc – spolu a zodpovedne.

Projekt rozvíja Sociálna subkomisia Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Jeho cieľom nie je vytvoriť ďalšiu paralelnú štruktúru, ale prepájať ľudí a existujúce iniciatívy z charitatívnej, sociálnej, zdravotnej, komunitnej, akademickej a ľudskoprávnej oblasti. Majú sa navzájom poznať, počúvať, zdieľať dobrú prax a postupne vytvárať funkčnú spoluprácu a spoločnú víziu služby človeku v núdzi.

Verejný prenos a záznam konferencie zabezpečilo Fórum kresťanských inštitúcií (FKI); na jeho YouTube kanáli je dostupný celý záznam konferencie.

Úloha Teologickej fakulty v projekte

Dr. Renáta Jamborová SSS a doc. Jozef Žuffa z Teologickej fakulty sa do projektu zapájajú najmä v jeho metodickej a facilitačnej rovine. Ich úlohou nie je určovať sociálnym organizáciám hotové odpovede, ale pomáhať vytvárať proces, v ktorom sa skúsenosť ľudí z praxe môže stať súčasťou spoločného uvažovania a rozhodovania. Ako facilitátori pracujú v projekte v konzultácii s Andreou Mewaldt z Open Europe Consulting, nemeckou konzultantkou pre manažment stakeholderov, organizačný rozvoj a metodickú podporu.

V doterajších etapách projektu sa táto práca opiera o synodálny spôsob práce so skupinou: skúsenosť z praxe → vzájomné počúvanie → spoločné rozlišovanie → konkrétne ďalšie konanie. Záverečný blok konferencie Komunita, ktorá počúva a spoločne rozhoduje bol v programe pripravený na integráciu podnetov, ktoré zazneli počas konferencie, a na ich posunutie do ďalšieho kroku projektu; jeho interaktívnu facilitačnú časť na mieste viedli naši pedagógovia.

Od bezmocnosti k tomu, čo môžeme ovplyvniť

Renáta Jamborová pomenovala skúsenosť, ktorá sa počas konferencie opakovane vracala: pri veľkých systémových problémoch môže človek ľahko nadobudnúť pocit, že nemá dostatok financií, vplyvu ani hlasu. Workshop preto začal otázkou, čo napriek tomu zostáva v našej moci – aké dary, talenty, vzťahy a možnosti máme vo vlastnom prostredí a ako nimi môžeme prispieť k zmene.

Počúvanie, ktoré vedie ku konkrétnemu kroku

Jozef Žuffa následne vysvetlil synodálnu metódu ako spoločné učenie cez vzájomné počúvanie. Každý účastník prináša vlastný príbeh a skúsenosť z prostredia, v ktorom pôsobí. Spoločná platforma preto nemá vzniknúť iba z pripravených konceptov, ale aj zo skúseností ľudí, ktorí sa denne stretávajú s konkrétnymi potrebami.

Účastníci dostali jednu pracovnú otázku: Aký jeden konkrétny krok by sme mali alebo mohli urobiť, aby naša práca v sociálnych službách a sociálnej pomoci viac vychádzala z hlasu a skutočných potrieb ľudí v prostredí, kde sa nachádzame?

Tri kroky od skúsenosti k spoločnému výstupu

Práca pokračovala v troch jednoduchých krokoch. Najprv nasledovalo osobné zastavenie nad otázkou a pomenovanie vlastnej skúsenosti. Potom sa účastníci rozdelili do malých skupín, v ktorých dostal každý priestor hovoriť a počúvať ostatných. Napokon skupiny formulovali krátku spoločnú syntézu a konkrétny podnet pre ďalšiu prácu.

Medzi výstupmi zaznela potreba byť bližšie k ľuďom a systematickejšie ich počúvať, prepájať organizácie a komunity, ukazovať aj dobré príklady sociálnej práce, dôstojne ohodnotiť pomáhajúce profesie a sociálne služby nevnímať iba ako výdavok, ale ako investíciu do kvality života. Jedna zo skupín svoj podnet zhrnula vetou: „Sociálne témy musia byť prioritou spoločnosti, nie strašiakom.“

Od siete kontaktov k spolupráci

Poslovia nádeje sa postupne posúvajú od mapovania ľudí a iniciatív k funkčnej spolupráci. Dôležité preto nie je iba vedieť, kto kde pôsobí, ale budovať vzťahy a dôveru, poznať možnosti jednotlivých služieb a vedieť človeka nasmerovať k vhodnej pomoci. Súčasťou projektu je aj hľadanie spoločných princípov služby blížnym a tém, pri ktorých má zmysel hovoriť spoločným hlasom.

Pre Teologickú fakultu je táto účasť konkrétnym príkladom praktickej teológie v kontakte so sociálnou realitou. Teologická reflexia sa tu prepája s facilitáciou, komunikačnými zručnosťami a synodálnym rozlišovaním – nie ako náhrada odbornej sociálnej práce, ale ako spôsob, ako vytvoriť priestor, v ktorom sa rôzne skúsenosti môžu stretnúť a viesť ku konkrétnemu konaniu.

Projekt bude pokračovať ďalšími pracovnými stretnutiami. Ich úlohou je rozvíjať to, čo sa v doterajšej práci ukazuje ako kľúčové: aby človek odkázaný na pomoc nezostal problémom jednej inštitúcie, ale spoločnou zodpovednosťou ľudí a organizácií, ktoré dokážu spolupracovať.

Text aktuality pripravili: Dr. Renáta Jamborová SSS a doc. Jozef Žuffa.

Foto: Karol Dubovan.