Komunita, ktorá počúva a spoločne rozhoduje

3. septembra 2026 sa v Pálffyho paláci v Bratislave uskutočnila konferencia Vidieť neviditeľných – rešpekt, podpora a zázemie namiesto kultúry skartovania. Jej pracovnú časť uzatvorili Renáta Jamborová a doc. Jozef Žuffa z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity interaktívnym príspevkom Komunita, ktorá počúva a spoločne rozhoduje.

Nešlo o ďalšiu prednášku. Účastníkov pozvali, aby sa od množstva vypočutých odborných podnetov presunuli k vlastnej skúsenosti a k otázke, čo z toho môžu vo svojom prostredí reálne urobiť.

Tri kroky od počúvania ku konkrétnemu konaniu

Workshop mal tri jednoduché kroky. Najprv nasledovalo krátke osobné zastavenie nad otázkou, aký jeden konkrétny krok by mohol priblížiť sociálnu pomoc hlasu a skutočným potrebám ľudí. Potom sa účastníci rozdelili do malých skupín, v ktorých mali priestor vzájomne sa počúvať. Napokon každá skupina v krátkej syntéze pomenovala to, čo považovala za najdôležitejší spoločný podnet.

Takýto postup vychádza zo synodálnej metódy: spoločné učenie nezačína hotovou odpoveďou, ale počúvaním skúseností, ich rozlišovaním a hľadaním zodpovedného ďalšieho kroku.

Od bezmocnosti k darom, ktoré máme

Renáta Jamborová vo svojom úvode pomenovala napätie, ktoré počas dňa zaznievalo: pri veľkých systémových problémoch môže človek ľahko nadobudnúť pocit, že nemá dosť financií, vplyvu ani hlasu. Zároveň však pripomenula, že každý disponuje konkrétnymi darmi a talentami, ktorými môže ovplyvňovať prostredie svojej služby.

Počúvanie, ktoré vedie k otázke

Jozef Žuffa následne stručne vysvetlil, že synodálna metóda je postavená na spoločnom učení cez vzájomné počúvanie. Každý účastník prináša svoj príbeh a prostredie, v ktorom pracuje. Spoločná platforma preto nemá vzniknúť iba z pripravených konceptov, ale aj zo skúseností ľudí, ktorí v sociálnej oblasti reálne pôsobia.

Účastníkom položil otázku: Aký jeden konkrétny krok by sme mali alebo mohli urobiť, aby naša práca v sociálnych službách a sociálnej pomoci viac vychádzala z hlasu a skutočných potrieb ľudí v prostredí, kde sa nachádzame?

Čo zaznelo zo skupín

Krátke skupinové rozhovory priniesli viacero praktických dôrazov: stretávať sa a počúvať ľudí, systematickejšie ukazovať dobré príklady sociálnej práce, dôstojne ohodnotiť pomáhajúce profesie, posilňovať miestnu a komunitnú podporu a sociálne služby nevnímať iba ako výdavok, ale ako investíciu do kvality života.

Jedna zo skupín zhrnula svoj podnet vetou: „Sociálne témy musia byť prioritou spoločnosti, nie strašiakom.“ Ďalšie výstupy zdôraznili potrebu obnovovať dôstojnosť ľudí, byť blízko ich konkrétnym situáciám a spájať ľudí a iniciatívy, ktoré pracujú na podobných témach.

Praktická teológia v kontakte so skúsenosťou

Pre Teologickú fakultu je tento typ práce konkrétnym príkladom prepojenia teologickej reflexie, sociálnej reality a praktických zručností počúvania, facilitácie a spoločného rozlišovania. Konferencia bola súčasťou projektu Poslovia nádeje; ďalšia práca na spoločnej platforme a jej smerovaní bude pokračovať v nadväzujúcich pracovných stretnutiach.