Teológia, ktorá počúva: diskusia s Jamesom Martinom SJ

Online diskusia s americkým jezuitom Jamesom Martinom SJ vznikla z iniciatívy Samuela Kravca, nášho študenta teológie. Samuel v rámci prípravy svojej bakalárskej práce konzultoval s Jamesom Martinom svoju tému a následne ho pozval aj na rozhovor so študentmi Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Podujatie s názvom Building a Bridge: Between Catholic Church and LGBTQ+ Community sa uskutočnilo 28. apríla 2026. Otvorilo tému, ktorá je dnes spojená s polarizáciou v spoločnosti, v rodinách aj v cirkevných spoločenstvách. Zámerom stretnutia bolo vytvoriť priestor pre teologicky premyslený a pastoračne citlivý rozhovor.

Celé podujatie trvalo približne hodinu. Prvú časť tvoril dvadsaťminútový impulz Jamesa Martina, po ktorom nasledovala diskusia so študentmi. Úvodný impulz bol nahraný a zo záznamu ponúkame obsahový sumár.

James Martin SJ je americký katolícky kňaz, jezuita a autor viacerých kníh z oblasti ignaciánskej spirituality. Dlhodobo sa venuje pastorácii LGBTQ+ ľudí a otázke, ako môže Cirkev vytvárať priestor rešpektu, dialógu a sprevádzania. Je autorom knihy Building a Bridge, spolupracovníkom časopisu America a zakladateľom iniciatívy Outreach. V roku 2017 ho pápež František menoval za konzultora vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu.

Technická podpora a strih videa: Patrik Marcinek, študent STU FEI

Evanjelium ako cesta k ľuďom na okraji

Vo svojom vstupe James Martin hovoril o ľuďoch, ktorí sa v spoločnosti alebo v Cirkvi cítia prehliadaní, odmietaní alebo vytláčaní na okraj. Téma sa podľa neho netýka iba jednej skupiny. V širšom zmysle sa dotýka všetkých, ktorí zažívajú, že ich príbeh nie je vypočutý alebo že pre nich v spoločenstve nie je miesto.

Pripomenul, že kresťanská viera vedie človeka k solidarite s tými, ktorí prežívajú zranenie, odmietnutie alebo osamelosť. Tento postoj má svoje miesto v katolíckom sociálnom učení, v tradícii rehoľných spoločenstiev a najmä v evanjeliu. Ježiš sa opakovane približuje k ľuďom, ktorých jeho doba považovala za vzdialených, problematických alebo nábožensky nečistých.

Tri biblické obrazy

James Martin postavil svoj impulz na troch evanjeliových príbehoch.

Prvým bol príbeh rímskeho stotníka v Kafarnaume. Stotník nepatril do židovskej komunity a bol súčasťou mocenskej štruktúry. Ježiš ho však počúva, vníma jeho vieru a uzdravuje jeho sluhu. Tento príbeh ukazuje, že viera sa môže objaviť aj tam, kde by ju náboženské prostredie nečakalo.

Druhým obrazom bola Samaritánka pri studni. Prichádza k studni v čase, keď tam zvyčajne nechodili ostatní. Nesie v sebe zložitú osobnú históriu a patrí k skupine, s ktorou Židia žili v napätí. Ježiš s ňou napriek tomu vedie jeden z najdlhších rozhovorov v evanjeliách. Nezačína odsúdením, ale rozhorom. Vytvára priestor, v ktorom môže žena znova objaviť svoju dôstojnosť.

Tretím príbehom bol Zachej. James Martin ho predstavil ako človeka, ktorý túži vidieť Ježiša, ale zástup mu v tom bráni. Tento obraz otvoril otázku, či sa aj dnešné cirkevné prostredie niekedy nestáva zástupom, cez ktorý niektorí ľudia nevidia na Krista. Zachej musí vyliezť na sykomoru, aby Ježiša uvidel. Ježiš ho však oslovuje, prijíma jeho pozvanie a vstupuje do jeho domu.

Martin upozornil aj na reakciu okolia. Ľudia začali reptať, pretože Ježiš vstúpil do domu človeka, ktorého nepovažovali za hodného prijatia. Práve tu sa ukazuje, že milosrdenstvo často narúša naše predstavy o tom, kto si zaslúži blízkosť, pozornosť a dôveru.

Teológia, ktorá sa učí počúvať

Teológia, ktorá počúva, sa nezačína hotovou odpoveďou. Začína ochotou byť pri človeku, počuť jeho príbeh a hľadať jazyk, v ktorom sa pravda a milosrdenstvo nemusia vylučovať.