Zostať ľuďmi v čase umelej inteligencie
Umelá inteligencia mení spôsob, akým pracujeme s informáciami, učíme sa, tvoríme a kladieme otázky. Teologická fakulta sa tejto téme venuje ako výzve pre výskum, vzdelávanie aj spoločenský dialóg. V centre pozornosti zostáva človek, jeho dôstojnosť, zodpovednosť a schopnosť rozlišovať.
Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala súčasťou každodenného života. Pomáha pri práci s textami, pri vyhľadávaní informácií, pri tvorbe obrazov, videí či analýz. Zároveň otvára hlbšiu otázku: čo sa deje s človekom, keď čoraz väčšiu časť poznávania, rozhodovania a komunikácie sprostredkúvajú digitálne systémy?
Na túto otázku reaguje aj encyklika pápeža Leva XIV. Magnifica humanitas, venovaná ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie. Dokument nadväzuje na tradíciu sociálnej náuky Cirkvi a pripomína, že každá veľká technologická zmena potrebuje ľudské, etické a spoločenské rozlišovanie.
Rádio Lumen: diskusia o encyklike
Téma encykliky Magnifica humanitas bola predstavená aj v relácii Zaostrené na Rádiu Lumen. Rozhovor približuje prvú encykliku pápeža Leva XIV. ako vstup sociálnej náuky Cirkvi do otázok umelej inteligencie, digitálnej civilizácie a ochrany ľudskej osoby.
Relácia sa venuje najmä týmto témam:
- umelá inteligencia ako nové res novae a otázka, ako v digitálnej dobe zostať ľuďmi,
- biblické obrazy Babylonu a Jeruzalema ako dva možné spôsoby budovania sveta,
- dôstojnosť človeka, krehkosť a hranice ľudskej osoby v konfrontácii s transhumanizmom,
- pravda, komunikácia, zodpovednosť a potreba ponechať človeka v rozhodovacom kruhu,
- výzvy sociálnej spravodlivosti, migrácie, vojny a budovania civilizácie lásky.
AI ako zrkadlo našich otázok
O umelej inteligencii nestačí uvažovať len technicky. Dotýka sa spôsobu, akým premýšľame, rozprávame, vyhľadávame informácie a vytvárame si obraz sveta. Práve preto je dôležité pýtať sa, čo od nej očakávame a aký typ ľudského správania v nás podporuje.
Dva biblické obrazy, Babylon a Jeruzalem, pomáhajú pomenovať napätie, v ktorom sa dnes nachádzame. Babylon môže predstavovať pokušenie moci, kontroly, manipulácie a uzavretia človeka do vlastnej bubliny. Jeruzalem pripomína spoločenstvo, ktoré vzniká zo vzťahov, otvorenosti voči druhému a schopnosti premieňať zranenia na priestor stretnutia.
Aj používanie umelej inteligencie sa pohybuje medzi týmito pólmi. Ak človek hľadá polarizáciu, AI mu môže pomôcť presnejšie rozvinúť jazyk vlastnej bubliny. Ak hľadá porozumenie, môže sa stať nástrojom, ktorý pomáha lepšie vnímať iný pohľad, inú skúsenosť a iný hodnotový svet.
Otázka rozhoduje o odpovedi
Umelá inteligencia odpovedá podľa toho, ako sa pýtame. V jazyku práce s AI by sme povedali, že rozhodujúci je prompt: otázka, zadanie alebo rámec, ktorým vstupujeme do systému. Prompt nesie v sebe naše predpoklady, očakávania, hodnoty aj spôsob, akým rozumieme problému.
Táto skúsenosť je dôležitá aj pre akademické prostredie. Ak študent alebo pedagóg používa AI iba na rýchlu odpoveď, výsledok môže zostať povrchný. Ak otázka vzniká z hlbšieho hľadania, AI môže pomôcť spresniť myslenie, pomenovať súvislosti a ukázať nové interpretačné možnosti. Dobre položený prompt môže otvoriť nový smer hľadania: privedie človeka k perspektíve, v ktorej si všimne aj to, čím sa doteraz nezaoberal alebo čo v pôvodnom pohľade zostávalo skryté.
V akademickom prostredí preto nestačí riešiť iba to, či AI povolíme alebo zakážeme. Dôležitejšie je učiť sa klásť lepšie otázky, overovať výstupy, rozlišovať medzi informáciou a významom a niesť zodpovednosť za to, čo z výsledkov použijeme.
Pomoc pri rozlišovaní
Teologická fakulta sa téme umelej inteligencie venuje aj vo výskume. V spolupráci s Národným superpočítačovým centrom sa rozvíja práca s veľkými jazykovými modelmi pri analýze náboženských textov. Digitálne nástroje môžu pomôcť pri orientácii v rozsiahlych textoch, pri vyhľadávaní tém a pri pomenovaní vzorcov, ktoré si následne vyžadujú odborné a ľudské rozlíšenie. Túto výskumnú líniu približuje aj článok Spolupráca s Národným superpočítačovým centrom.
Téma umelej inteligencie je na fakulte prítomná aj vo verejnom vzdelávacom priestore. V marci 2026 sa uskutočnila prednáška s diskusiou Ako byť svetlom v digitálnej tme a soľou s využitím AI?, ktorá otvorila otázku, ako sa nestratiť vo svete algoritmov, dát a rýchlo sa meniacej technológie.
Výskumné pozadie: AI ako dialogické zrkadlo
V akademickej štúdii The Anthropological Turn towards Dialogue in the Age of Generative AI sa skúsenosť práce s AI pomenúva ako „dialogické zrkadlo“. AI môže pomáhať pri vyhľadávaní, triedení, porovnávaní a formulovaní otázok. Zodpovednosť za interpretáciu, kontext a dôsledky však zostáva na človeku.
Štúdia bola prijatá na zverejnenie v recenzovanom časopise Caritas et Veritas. Po jej publikovaní bude k tomuto článku doplnený aj odkaz na celý vedecký text.
Základné tézy štúdie približuje slovenský prehľad Umelá inteligencia a teológia dialógu. Pomáha preniesť tému AI z roviny všeobecnej diskusie do konkrétneho akademického a teologického uvažovania.
Tu sa stretáva výskumná skúsenosť fakulty s dôrazom encykliky Magnifica humanitas. Technológia má slúžiť dôstojnosti osoby a spoločnému dobru. Človek nesmie byť zredukovaný na dáta, výkon, profil alebo objekt algoritmického rozhodovania. Vzdelávanie má preto chrániť to, čo je vo formácii človeka nenahraditeľné: skúsenosť, svedomie, jazyk, dialóg, zodpovednosť a schopnosť rozlišovať.
Technologická suverenita ako podmienka dialógu
Ak má umelá inteligencia skutočne slúžiť ľudskej dôstojnosti a stať sa pre univerzitu „dialogickým zrkadlom“, nestačí premýšľať iba o tom, ako sa pýtame. Potrebujeme premýšľať aj o tom, kde a na akých technologických základoch sa naše otázky spracúvajú.
Prvá fáza práce s AI prirodzene prebieha cez komerčné jazykové modely. Táto etapa ukázala veľký potenciál digitálnych humanitných vied. Zároveň však odhalila limity, ktoré sú pre teologický a humanitný výskum zásadné.
Tri limity komerčných jazykových modelov
Riziko vecného skreslenia
Všeobecné modely sú trénované na obrovskom množstve dát z internetu. Keď s nimi pracujeme pri špecifickom teologickom korpuse, model môže presvedčivo kombinovať presné pasáže s vlastným všeobecným „vedomím“. Výsledkom môžu byť odpovede, ktoré znejú učene, no pri detailnej kontrole sa ukážu ako nepresné alebo zavádzajúce. V teológii, kde záleží na presnosti pojmov, kontexte tradície a jemnosti interpretácie, je táto otázka mimoriadne dôležitá.
Hodnotový a kultúrny filter
Globálne jazykové modely sú nastavované podľa pravidiel svojich tvorcov, podľa kultúrneho prostredia, z ktorého vyrástli, a podľa bezpečnostných či komerčných kritérií, ktoré používateľ nemusí vidieť. Tento filter môže ovplyvňovať spôsob, akým model interpretuje texty, vyhodnocuje otázky a formuluje odpovede. Pre akademické prostredie je preto dôležité, aby o týchto rámcoch vedelo a dokázalo ich kriticky rozlišovať.
Ochrana akademického dedičstva
Teologické texty, preklady, interné analýzy, výskumné korpusy a pripravované odborné materiály predstavujú hodnotné intelektuálne bohatstvo. Pri ich spracovaní v komerčných cloudových systémoch vzniká otázka dátovej suverenity, bezpečnosti a zodpovedného narábania s akademickým obsahom.
Od používania nástrojov k tvorbe vlastného akademického ekosystému
Ďalším krokom môže byť posun od bežného používania komerčných nástrojov k budovaniu vlastného, odborne ukotveného a bezpečného akademického ekosystému. Práve tu sa otvára priestor pre spoluprácu Teologickej fakulty Trnavskej univerzity a Národného superpočítačového centra.
Jednou z perspektív je vývoj alebo dolaďovanie špecializovaného open-source modelu na národnej superpočítačovej infraštruktúre. Takýto model by mohol byť trénovaný a odborne usmerňovaný na základe vybraných teologických, filozofických a cirkevných textov. Teologické dedičstvo by tak nevstupovalo do systému iba ako jednorazovo vložený dokument, ale ako stabilnejší interpretačný rámec, ktorý pomáha modelu lepšie rozumieť pojmom, argumentačným štruktúram a tradícii myslenia.
Takýto prístup by posilnil presnosť pri práci s odbornými textami, umožnil bezpečnejšie narábanie s dátami a výskumnými korpusmi a vytvoril by nástroj, ktorý by mohla používať akademická komunita fakulty – od pedagógov pri komplexných komparatívnych analýzach až po študentov pri učení sa, písaní a príprave otázok.
Cieľom takéhoto modelu by nebolo zjednodušiť akademickú prácu na automatické generovanie odpovedí. Mal by podporovať dôslednejšie čítanie, presnejšie otázky, hlbšie porovnávanie zdrojov a zodpovednejšie rozlišovanie. V tomto zmysle môže byť AI partnerom v akademickom dialógu: pomáha človeku vidieť súvislosti, ktoré by mu mohli uniknúť, no ponecháva mu úlohu rozhodovať, interpretovať a niesť zodpovednosť.
Univerzita ako priestor spoločného dobra
Umelá inteligencia môže spoločnosť polarizovať, ale môže pomôcť aj pri hľadaní porozumenia. Záleží na cieli, s ktorým ju používame. Môže posilňovať uzatváranie sa do vlastného sveta, no môže tiež pomáhať hľadať jazyk, ktorý vytvára priestor na stretnutie.
To je osobitne dôležité pre akademické prostredie. Univerzita je priestorom, kde sa človek učí klásť otázky, počúvať, argumentovať, rozlišovať, niesť napätie a vstupovať do dialógu. V čase umelej inteligencie sa táto úloha ešte zvýrazňuje.
Ak má univerzita zostať miestom spoločného dobra, musí vedieť spájať ľudskú múdrosť, odbornú tradíciu a nové technológie. Potrebuje učiť študentov nielen AI používať, ale aj rozumieť jej limitom, overovať jej výstupy, vnímať hodnotové rámce a chrániť dôstojnosť človeka v digitálnom prostredí.
Pedagogický sprievodca: umelá inteligencia a univerzita
Vybrané témy encykliky, ktoré sú osobitne dôležité pre univerzitné prostredie, spracúva pedagogický sprievodca Umelá inteligencia a univerzita. Materiál pomáha premýšľať o tom, ako môže akademické prostredie používať AI zodpovedne, tvorivo a s dôrazom na dôstojnosť človeka.
Sprievodca môže slúžiť pedagógom, študentom aj akademickým pracoviskám ako podklad pre diskusiu o vzdelávaní, rozlišovaní, práci s informáciami a ochrane toho, čo je vo formácii človeka nenahraditeľné.
Fakulta chce rozvíjať akademické prostredie, v ktorom AI podporuje kvalitnejšie myslenie. Môže pomôcť pri práci s textami, pri príprave otázok, pri reflexii praxe, pri mapovaní hodnotových rámcov aj pri tvorbe vzdelávacích materiálov. Vždy však zostáva potrebné, aby človek overoval, interpretoval a rozhodoval.
AI ako znamenie čias
V pastorálnej teológii možno umelú inteligenciu chápať ako jedno zo znamení čias. Patrí k našej dobe so svojimi svetlými aj tienistými stránkami. Môže podporovať porozumenie, tvorivosť a vzdelávanie. Môže však posilňovať aj izoláciu, manipuláciu, povrchnosť a uzatváranie sa do vlastných svetov.
Preto je dôležité hovoriť o nej v širšom horizonte. AI sa dotýka ľudského šťastia, jazyka, vzťahov, poznania, dôvery a porozumenia tajomstvu človeka. Otázka umelej inteligencie je napokon otázkou ľudskosti: čo chceme technológiami budovať, aké vzťahy chceme posilňovať a aký obraz človeka chceme chrániť.
Spojenie teologickej tradície fakulty a výpočtovej sily Národného superpočítačového centra otvára dvere k vytvoreniu jedinečného akademického priestoru. Umelá inteligencia sa v ňom môže stať nástrojom, ktorý nepomáha prácu obísť, ale pomáha rásť v schopnosti hlbšie vidieť, presnejšie sa pýtať a zodpovednejšie rozlišovať.
Cieľom je používať technológiu tak, aby pomáhala človeku zostať človekom.
doc. Jozef Žuffa, PhD.
TFTU, Katedra praktickej teológie
ThDr. Ing. Milan Urbančok SDB, PhD.
TFTU, Katedra systematickej teológie
Bc., Ing. Lucia Malíčková, PhD., MSc., DBA
Národné superpočítačové centrum, projektová koordinátorka
```
