Zostať ľuďmi v čase umelej inteligencie

Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala súčasťou každodenného života. Pomáha pri práci s textami, pri vyhľadávaní informácií, pri tvorbe obrazov, videí či analýz. Zároveň otvára hlbšiu otázku: čo sa deje s človekom, keď čoraz väčšiu časť poznávania, rozhodovania a komunikácie sprostredkúvajú digitálne systémy?

Na túto otázku reaguje aj encyklika pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas, venovaná ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie. Dokument nadväzuje na tradíciu sociálnej náuky Cirkvi a pripomína, že každá veľká technologická zmena potrebuje ľudské, etické a spoločenské rozlišovanie.

AI ako zrkadlo našich otázok

O umelej inteligencii nestačí uvažovať len technicky. Dotýka sa spôsobu, akým premýšľame, rozprávame, vyhľadávame informácie a vytvárame si obraz sveta. Práve preto je dôležité pýtať sa, čo od nej očakávame a aký typ ľudského správania v nás podporuje.

Dva biblické obrazy, Babylon a Jeruzalem, pomáhajú pomenovať napätie, v ktorom sa dnes nachádzame. Babylon môže predstavovať pokušenie moci, kontroly, manipulácie a uzavretia človeka do vlastnej bubliny. Jeruzalem pripomína spoločenstvo, ktoré vzniká zo vzťahov, otvorenosti voči druhému a schopnosti premieňať zranenia na priestor stretnutia.

Aj používanie umelej inteligencie sa pohybuje medzi týmito pólmi. Ak človek hľadá polarizáciu, AI mu môže pomôcť presnejšie rozvinúť jazyk vlastnej bubliny. Ak hľadá porozumenie, môže sa stať nástrojom, ktorý pomáha lepšie vnímať iný pohľad, inú skúsenosť a iný hodnotový svet.

Otázka rozhoduje o odpovedi

Umelá inteligencia odpovedá podľa toho, ako sa pýtame. Nie je neutrálnym zdrojom pravdy. Skôr nastavuje zrkadlo našim otázkam, predpokladom, očakávaniam a spôsobu myslenia.

Táto skúsenosť je dôležitá aj pre akademické prostredie. Ak študent alebo pedagóg používa AI iba na rýchlu odpoveď, výsledok môže zostať povrchný. Ak otázka vzniká z poctivého hľadania, AI môže pomôcť spresniť myslenie, pomenovať súvislosti, ukázať rôzne interpretačné možnosti a pripraviť pôdu pre zodpovedné rozlišovanie.

V akademickom prostredí preto nestačí riešiť iba to, či AI povolíme alebo zakážeme. Dôležitejšie je učiť sa klásť lepšie otázky, overovať výstupy, rozlišovať medzi informáciou a významom a niesť zodpovednosť za to, čo z výsledkov použijeme.

Výskum na fakulte: AI ako pomoc pri rozlišovaní

Teologická fakulta sa téme umelej inteligencie venuje aj vo výskume. V spolupráci s Národným superpočítačovým centrom sa rozvíja práca s veľkými jazykovými modelmi pri analýze náboženských textov. Digitálne nástroje môžu pomôcť pri orientácii v rozsiahlych textoch, pri vyhľadávaní tém a pri pomenovaní vzorcov, ktoré si následne vyžadujú odborné a ľudské rozlíšenie.

V pripravovanej akademickej štúdii The Anthropological Turn towards Dialogue in the Age of Generative AI sa táto skúsenosť pomenúva ako „dialogické zrkadlo“. AI môže pomáhať pri vyhľadávaní, triedení, porovnávaní a formulovaní otázok. Zodpovednosť za interpretáciu, kontext a dôsledky však zostáva na človeku.

Práve tu sa stretáva výskumná skúsenosť fakulty s dôrazom encykliky Magnifica Humanitas. Technológia má slúžiť dôstojnosti osoby a spoločnému dobru. Človek nesmie byť zredukovaný na dáta, výkon, profil alebo objekt algoritmického rozhodovania. Vzdelávanie má preto chrániť to, čo je vo formácii človeka nenahraditeľné: skúsenosť, svedomie, jazyk, dialóg, zodpovednosť a schopnosť rozlišovať.

Univerzita ako miesto spoločného dobra

Umelá inteligencia môže spoločnosť polarizovať, ale môže pomôcť aj pri hľadaní porozumenia. Záleží na cieli, s ktorým ju používame. Môže posilňovať uzatváranie sa do vlastného sveta, no môže tiež pomáhať hľadať jazyk, ktorý vytvára priestor na stretnutie.

To je osobitne dôležité pre univerzitu. Univerzita je priestorom, kde sa človek učí klásť otázky, počúvať, argumentovať, rozlišovať, niesť napätie a vstupovať do dialógu. V čase umelej inteligencie sa táto úloha ešte zvýrazňuje.

Fakulta chce rozvíjať také akademické prostredie, v ktorom AI podporuje kvalitnejšie myslenie. Môže pomôcť pri práci s textami, pri príprave otázok, pri reflexii praxe, pri mapovaní hodnotových rámcov aj pri tvorbe vzdelávacích materiálov. Vždy však zostáva potrebné, aby človek overoval, interpretoval a rozhodoval.

AI ako znamenie čias

V pastorálnej teológii možno umelú inteligenciu chápať ako jedno zo znamení čias. Patrí k našej dobe so svojimi svetlými aj tienistými stránkami. Môže podporovať porozumenie, tvorivosť a vzdelávanie. Môže však posilňovať aj izoláciu, manipuláciu, povrchnosť a uzatváranie sa do vlastných svetov.

Preto je dôležité hovoriť o nej v širšom horizonte. AI sa dotýka ľudského šťastia, jazyka, vzťahov, poznania, dôvery a porozumenia tajomstvu človeka. Otázka umelej inteligencie je napokon otázkou ľudskosti: čo chceme technológiami budovať, aké vzťahy chceme posilňovať a aký obraz človeka chceme chrániť.

Fakulta chce do tejto témy vstupovať výskumne, pedagogicky aj spoločensky. S rozlišovaním, ktoré berie vážne možnosti technológie aj zodpovednosť človeka. Umelá inteligencia môže byť veľkým nástrojom. Práve preto potrebuje jasný ľudský, etický a teologický rámec.