5 rokov od návštevy pápeža Františka

Pri príležitosti piateho výročia apoštolskej návštevy pápeža Františka na Slovensku sa vraciame k jeho príhovoru v Katedrále sv. Martina v Bratislave z 13. septembra 2021. Nejde iba o pripomenutie významnej udalosti. Slová o slobode, tvorivosti a dialógu možno aj dnes čítať ako výzvu pre Cirkev na Slovensku – a osobitne pre spôsob, akým premýšľame a robíme teológiu.

Slovenská Cirkev vstúpila po roku 1989 do obdobia obnovy. Po desaťročiach prenasledovania bolo potrebné obnoviť inštitúcie, školy, semináre, pastoráciu a verejnú prítomnosť kresťanstva. Pápež František počas svojej návštevy upozornil na ďalšiu etapu tejto cesty. Nestačí mať slobodu navonok. Sloboda sa musí stať vnútornou schopnosťou človeka rozlišovať, prijímať zodpovednosť a konať podľa zrelého svedomia.

Práve preto v Bratislave pripomenul Dostojevského obraz Veľkého inkvizítora. Človek môže mať zo slobody strach a zameniť ju za bezpečie, v ktorom rozhoduje niekto iný. Toto pokušenie môže existovať aj v Cirkvi: všetko presne vymedziť, uprednostniť istotu a uniformitu pred formovaním zodpovedných kresťanov, ktorí premýšľajú, rozlišujú a používajú svoje svedomie. Františkova výzva preto smeruje k Cirkvi, ktorá sa nebojí formovať ľudí pre zrelý a slobodný vzťah s Bohom.

Teológia, ktorá sa nebojí života

Táto výzva sa bezprostredne týka aj teológie. Teológia nemá zostať uzavretá sama do seba ani do vlastného odborného jazyka. Má vstupovať do skutočného života ľudí, do ich otázok, skúseností, zranení, nádejí a duchovného hľadania.

Teológia potom nie je iba odovzdávaním hotových formulácií. Má byť priestorom, v ktorom sa kresťanská tradícia stretáva so skúsenosťou konkrétneho človeka. Nemá jeho slobodu nahrádzať, ale sprevádzať ju k zrelosti. Pravda a sloboda sa tu nestavajú proti sebe: pravda sa ponúka spôsobom, ktorý rešpektuje svedomie, ľudskú dôstojnosť a zodpovednosť človeka.

Potrebujeme nové abecedy

Druhým Františkovým slovom bola tvorivosť. Ako príklad uviedol svätých Cyrila a Metoda. Ich vernosť evanjeliu nespočívala v mechanickom opakovaní existujúcich foriem. Dokázali vytvoriť nový jazyk, aby evanjelium mohlo zaznieť zrozumiteľne v konkrétnej kultúre.

Pre dnešnú teológiu je to mimoriadne aktuálna otázka: aké „nové abecedy“ potrebujeme, aby kresťanská viera dokázala vstúpiť do skúsenosti súčasného človeka? Ide o jazyk, ktorým hovoríme o Bohu, ale aj o spôsob katechézy, vzdelávania, práce s mladými, duchovného sprevádzania či komunikácie s ľuďmi, ktorí už nerozumejú tradičnému cirkevnému slovníku.

Tvorivosť pritom nestojí proti tradícii. Práve Cyril a Metod ukazujú, že živá tradícia dokáže nachádzať nové formy bez straty svojho jadra. Tradícia sa neuchováva tým, že sa zmrazí, ale tým, že sa nanovo pretlmočí v meniacich sa dejinách.

Dialóg ako teologický postoj

Tretím slovom bol dialóg. Cirkev, ktorá má vnútornú slobodu a nebojí sa tvorivosti, nemusí voči svetu vystupovať ako pevnosť. Môže počúvať, vstupovať do rozhovoru a spolupracovať s veriacimi i neveriacimi, s ľuďmi iných kresťanských tradícií, náboženstiev a životných skúseností.

Pre Slovensko má táto výzva osobitnú váhu. Historická pamäť môže viesť k obrannému postoju, ale môže sa stať aj zdrojom zmierenia. Teológia môže pomáhať premieňať skúsenosť zranení na schopnosť počúvať, rozlišovať a hľadať spoločné dobro.

Dialóg preto nie je iba komunikačnou metódou. Je skúškou, či sa kresťanská pamäť a identita dokážu stať službou spoločnosti. Verejná prítomnosť viery nemusí mať podobu obrany vlastného priestoru. Môže sa prejaviť ako schopnosť byť dôveryhodným partnerom dialógu, zmierenia a spoločného hľadania dobra.

Od obnovenej k dospelej Cirkvi

Piate výročie návštevy pápeža Františka je preto príležitosťou položiť si otázku, čo sa z jeho výzvy stalo súčasťou života Cirkvi na Slovensku.

Po období obnovovania vonkajších štruktúr zostáva úloha dozrievania: formovať slobodné svedomie, nachádzať zrozumiteľný jazyk viery, počúvať skúsenosť ľudí a vytvárať spoločenstvá schopné dialógu a spoločného rozlišovania.

Františkove tri slová z Bratislavy tak zostávajú aj programom pre teologické premýšľanie: sloboda, ktorá vedie k zodpovednosti; tvorivosť, ktorá robí tradíciu živou; a dialóg, v ktorom sa pravda nestáva nástrojom moci, ale službou človeku.

Text pripravil: Milan Urbančok, SDB

Foto: Peter Zimen / tkkbs.sk